Skialp v Zuberci, druhý pokus

Itinerár Záznam z akcie Fotogaléria Účasť

Záznam z akcie

Piatok
Po zahrievacej jednodňovke na Stuhlecku prišiel čas na víkendový skialp v obľúbenom Zuberci. Zo zasneženej Bratislavy sme vyrazili pred štvrtou vo štvorici – Hajo, Majo, pán Matula a malý Tomáš. Cesta nám ubiehala pomerne rýchlo v duchu prerývajúcich sa debát a hudby. Už vtedy som si všimol, že malý Tomáš vytrvalo vyťahuje rôzne chuťovky, aby nás ponúkol.  S obdivom a nadšením sme hľadeli na prvé vrcholy popri ceste túžobne očakávajúc krásy Západných Tatier. Bezproblémová cesta a skorý príchod nám dovolili dodržať tradíciu a hneď po ubytovaní navštíviť legendárnu cukráreň v susedstve, kde nás hneď víta známa tvár. Padne rozhodnutie vybrať sa ďalší deň na Zelenô a následne do Smutného sedla.

Sobota
Po rýchlych raňajkách vyrážame autom na cestu. Ráno sa nám zdá akési chladné, čo potvrdzuje teplomer v aute, ukazuje -17°C. Pri Šindľovci zastavujeme, pretože v ceste nám bráni zapadnuté auto. Dvaja páni podivného vzhľadu nás žiadajú o pomoc, a tak sa usilujeme auto zo záveja vytlačiť, ale je ozaj hlboko, a ani po použití vlečného lana sme nedokázali auto z kraja cesty vytiahnuť. Tým pádom sa jemne oneskoruje a predlžuje výšľap na Ťatliakovu chatu, čo ma veru neteší. Cesta na túto chatu má nádych nekonečnosti a nielen malému Tomášovi dávala psychicky zabrať. Ako už býva zvykom, blížiac sa k chate nás opúšťa slnko a obloha sa zaťahuje. Zbožné prianie občerstviť sa na chate zostáva nevyslyšané, chata je klasicky zamknutá na mreže, čomu sa čudujem už posledných 8 rokov. Čo sa dá robiť, pokračujeme po modrej smerom na Smutné sedlo. Za rázcestníkom odbočujeme doprava na Zelenô, ale muldy nafúkaného snehu nás spomaľujú. Navyše, onedlho spozorujeme v naviatom snehu rozsiahle praskliny a prehodnocujeme ďalší postup. Rozhodujeme sa traverzovať Zelenô, v strmších svahoch už hrozilo riziko, čo si po niekoľkých temných zaduneniach a posuvoch snehových dosiek razom uvedomujeme. Po lokálnom ochladení a ihravom švitorení ľadového vetríku padne nápad na pauzu, počas ktorej robíme lavínovú sondu. V súlade s našimi odhadmi hľadíme na realitu – na zhruba polmetrovej vrstve snehu je tenká ľadová krusta, ktorá slúži ako podklad pre 20 čísel nafúkaného snehu. Vrchná vrstva sa láme na dosky a nie je stabilná, ďalej traverzujeme späť na modrú značku. Na základe snehovej situácie s Majom súhlasíme, že výstup do Smutného sedla nie je najlepší nápad, a tak podnikáme len menší výstup hore úšustom smerom na úpätie Nohavice. Malý Tomáš sa z toho veľmi raduje a doslova si v strmine voľká, jeho radosť je korunovaná adrenalínovým zjazdom v hlbokom snehu.  
Zjazd prebieha v blízkosti modrej značky, ale ani tu nám nie je dožičený úplný pôžitok. Striedajúce sa muldy a zľadovetelé pasáže sa snúbia so zamračeným nebom zastretým svetlom znemožňujúcim rozoznať  nerovnosti terénu. Majo prvý spomedzi nás predvádza ukážkového papuláka a letom z vypnuvších lyží končí hlavou v snehu. Po nájdení lyží pokračujeme nepríjemným terénom ďalej a pribúda niekoľko neškodných pádov nedávno sa smejúcich škodoradostníkov. Sme celkom radi, keď sa dostávame za smerovník na rovinatú časť značky, ktorú sme si boli prešliapali. Od nadšenia však máme ďaleko, veď kto by už obľuboval úzku, zvažujúcu sa cestu pomedzi kosodrevinu? V skratke, sme radi, keď už stojíme pred Ťatliakovou chatou. Osobne som sa trochu tešil na zjazd z chaty k parkovisku, pretože mám stále v živej pamäti pešie zostupy po tejto malebnej 7-kilometrovej asfaltke - možnosť urýchliť si zostup lyžami je na prvý pohľad lákavá. Poviem len toľko, že cesta je to ozaj nekonečná, dokonca aj z kopca, čo je ozaj pozoruhodné. Na zimu a boľavé údy rýchlo zabúdame pri štedrej večeri, ktorá je zavŕšená obľúbenou hafirovicou v cukrárni.

Nedeľa
V nedeľu si na radu skúsenejších vyberáme túru do Centrálneho žľabu nad Spálenou. Je citeľne teplejšie než v sobotu a už za hodinku stojíme na vrchu zjazdovky. Plní sa znova nepísané pravidlo a slnko nás počas výstupu nahor opúšťa a okolie Salatína začína priťahovať mraky. Po krátkej porade sa z viacerých dôvodov nakoniec rozhodujeme pre lyžovačku na zjazdovke, napokon, jeden deň šliapania máme za sebou. Okolo druhej vyrážame späť do Bratislavy a zas sa potvrdzuje, že pri nás stoji šťastena. Vo Vrútkach sa dostávame do rozsiahlej zápchy, na čo nadväzuje zafúkaná diaľnica za Žilinou, na ktorej vídame mnoho odhŕňačov, ale len v protismere.
  
Napriek spomínaným detailom to bola vydarená akcia, ďakujem zúčastneným!

-hajo-




tu sú fotky z akcie:

Fotky

heslo: horoklub

P.S.: sú chronologicky naopak, netuším prečo... Keď tak dajte vedieť, môžem ich dať aj inam...


Tomas_M