Predvianočný výstup na Chabenec

Itinerár Záznam z akcie Fotogaléria Účasť

Záznam z akcie

Ako každoročne aj tento rok sme podnikli predvianočný výstup. Každý rok ma Marek milo prekvapí výberom lokality a ani tento rok nesklamal. Povedala by som, že nie až tak veľa stredne ťažkých túr na otočku z Bratislavy, ale zatiaľ sa lokalita neopakovala ani raz a už máme nejaký ten ročník za sebou. Som v nedočkavom očakávaní čím nás prekvapí budúci rok, ale späť k tohtoročnému výstupu.

Ráno bolo ťažšie ako obvykle. Trochu ho skomplikovalo predvianočné stretnutie a hlavne to, že cestou smerom do Magurky skoro každé auto malo bojové poslanie. Jedno sa malo zastaviť vo Zvolene, ďalšie naberalo pasažiera v Nitre a ďalšie pasažierku v Novej Bani. Dokopy do Magurky smerovali štyri autá. Trocha sme to neodhadli a bojové autá dorazili o polhoďku neskôr ako sme sa dohodli. Tu nás už čakal Hajo so svojou posádkou na pive. Dali sme sa do gala a vyrazili sme smer Chabenec. Zo začiatku sme nepostupovali tak rýchlo ako by sme si predstavovali, lebo nás spomalil ľad na ceste a ten bol naozaj všade. :)


Nevieme sa naň vynadívať a pre istotu si ho aj fotíme. Jedinečný Ružomberok...


Nakoniec sme vkročili do lesa, kde začalo stúpanie a zlepšili sa podmienky. Ľad tu bol už iba na pár miestach. Kráčalo sa mi rezko a užívala som si toho, že som vonku na čerstvom vzduchu. Po chvíli sa objavili aj prvé výhľady. Na jednom z takýchto miest sme sa čakali a keď som sem prichádzala tak ma Matík s nadšením uvítal s príbehom aký sa môžem dočakať iba od neho. Bol silno naturalistický. Nič viac sa k nemu nedá povedať, tak radšej budem pokračovať ďalej. Pomaly sme vyšli z lesa a ukazovalo sa nám čoraz viac výhľadov. Ružomberok nesklamal, vďaka dymu z komínov sme zasa raz vedeli presne určiť jeho polohu. V jeho pozadí sa týčila Babia hora, Západné a Vysoké Tatry, Choč,… Počasie nám teda vyšlo. Sem tam sa cez nás prevalil oblak idúci z jednej doliny do druhej a sem tam nám zasvietilo slniečko do očí. Stúpajúc vyššie sme zahliadli hrebeň a rázcestník na ňom. V tej chvíli bol pri mne Tomáš, ktorý ma s detskou radosťou v očiach vyprovokoval k behu k rázcestníku, aby sme si zasúťažili o to, že kto ho prvý chytí. Keďže mám veľké srdce a nechcela som mu pokaziť radosť tak som sa rozhodla tesne pred cieľom radšej vrhnúť do snehu a ochladiť sa. Veď už po nejakej hodinke stúpania mi už aj bolo docela teplo.


V objatí oblakov.



Osudový rázcestník.


Tu sme sa zasa čakali aby sme sa potužili a občerstvili pred poslednou časťou nášho výstupu. Cestou po hrebeni sme v diaľke videli početné stádo kamzíkov. Som veľmi rada, že sme si neskrížili cestu. Mám rešpekt pred týmito tvormi s divnými očami. Nič dobré z nich nešípi.


Krásna vrcholová scenéria.


Nakoniec sa nám podarilo doraziť do cieľa odkiaľ boli najkrajšie pohľady kam sa len človek rozhodol obzrieť. Nálada bola úžasná a veľmi ma tešila početná účasť. Zatiaľ najsilnejší ročník. Bolo nás cca 17, ani nás už neviem spätne porátať. :) Ešte, že máme tie fotografie.


...


Po oslávení skupinového výstupu a radosti z toho, že je nás tak veľa a toľko priateľstva je medzi nami sme začali zostup, ktorý prebehol hladko. V Magurke sme si dali spoločnú horoklubácku večeru a spokojne sme nasadli do áut a vrátili sa späť domov.

...Bizon...

Fotky Bizon: link
Do 31.1. tam budú fotečky.

Fotky __47. Tiez do 31.1.