Schneeberg?
Záznam z akcie
Dňa 29.09.2013 sme sa dohodli Marek, Tomáš, Bizoň a ja, že si urobíme výlet do Álp. Najprv padol návrh ísť na Schneeberg, ale nakoniec sme išli na feratu obtiažnosti „B“ (mierne ťažká) smerom na Heukoppe.Z Bratislavy sme vyrážali o 7 hod. z Patrónky, kde sme sa všetci stretli s jasným cieľom ferata. Cestou nás Marek ubezpečoval ako má svietiť slniečko, žiaľ, keď sme prešli za Viedeň začalo pršať. To už došlo k otázke čo teraz? Našťastie kým sme prišli do oblasti Raxu bolo mokro a hmla, ale už nepršalo.
K začiatku našej túry sme prechádzali krásnou dolinou plnou skalných útesov a tiesňav. Cestu som sledovala s obdivom, pretože Tomáš musel zvládnuť cestu úzkou tiesňavou (akurát na jedno auto) až na parkovisko Hinternasswald odkiaľ sme už pokračovali pešo po turistickej značke. Miernym stúpaním sme sa dostali na odbočku k ferate, kde nás čakalo prekvapenie a to tabuľka s upozornením neprechodnej cesty. Typické pre Mareka prehovoril nás, aby sme pokračovali ďalej pokiaľ sa bude dať. Na naše veľké prekvapenie feratu sme prešli celú bez prekážok a s nadšením. Cesta bola pekná a ľahká. Škoda, že sme nemali skoro žiadne výhľady. Na druhej strane malo to výhodu, že sme celou cestou išli sami. Nestretli sme ani živú dušu. Viem si živo predstaviť ako to tu musí vyzerať za pekného počasia. Celá ferata končila na hrebeni, kde už dobre fúkalo a akosi sa zozimilo (bol 1 stupeň). Mali sme pred sebou ešte chatu habsburg Hutte cieľ nášho výletu. Cesta trvala cca 1 hod.. Samozrejme, že aj tu sme boli sami, len my štyria a personál. Obslúžení sme boli promptne a tiež nadšený príjemným prostredím chaty. Marek hneď spriadal plány na zimný skialpový výšlap do týchto končín. Po občerstvení a doplnení energie výbornými rakúskymi koláčikmi pokračovali sme v ceste, ale už smerom dolu. Čakal nás 3-hodinový zostup. Začiatok cesty bol mierny a veľmi pekný. Cesta viedla skalkami lesíkom a lúkami. Zrazu na rázcestniku Marek navrhol aby sme išli inou cestou dole ako hore, čo som neskôr oľutovala. Pokiaľ prišli reťaze bolo to fajn, postupne sme sa dostali do lesa, kde sme úzkym chodníkom s vlhkými koreňmi od stromov a skalkami schádzali prudko dole. Takto sme postupovali vyše hodiny. Kolená dostali dobre zabrať. V duchu som sa modlila, aba prišlo nejaké stúpanie. Myslím si, že stačí keď spomeniem výškový rozdiel ktorý sme museli prekonať a to z 1700m n m. zísť na cca. 700m.n.m. Vydýchla som si, až keď som stála na asfaltke ktorou sme už v družnom rozhovore dorazili k autu.
Myslím si, i keď som pri zostupe v duchu nadávala, celkový dojem z celého výletu bol výborný, čomu nasvedčuje naše plánovanie na ďalšie feraty a to s vyššou obťiažnosťou napr. „C“.
Katka