Záznam z akcie

PRICHOD

Cieľom prvého dňa bolo dostať sa úspešne na chatu Karlsbader Hütte. Aj keď sme sa obávali zlého počasia, nakoniec sme mali šťastie a po ceste iba trošku mrholilo. Cesta na chatu sa začínala na parkovisku, kúsok od chaty Dolomiten Hütte. Rozprávková chata, ako z Pána prsteňov, alebo ako z rozprávky o domčeku na stračej nôžke, bola prvým kontaktom s okolitou krásou.

Oproti chate nie je nič, len strmá dolina a nádherné výhľady. Na chate sme sa pred cestou posilnili dobrým pivom a hor sa do našej cieľovej destinácie. Kráčame po širokej ceste, s úžasnými výhľadmi po našej pravici a jasným cieľom pred nami. Na Karlsbader Hütte je možné sa dostať dvomi cestami. Širokou cestou posypanou kamienkami alebo strmým chodníkom cez les priamo hore. Áno, my sme sa rozhodli v tom dusnom počasí pre rýchlu smrť a to ostrým chodníkom, aby sme boli rýchlejšie na chate.

Trošku som si pohundrala, ale je pravda, že cesta lesom bola naozaj krásna a výhľady, ktoré nás obklopovali, stáli za tu námahu. Chata Karlsbader Hütte je východiskom mnohých ferrát. Útulne zariadená chata je obkolesená strmými bielymi štítmi, ktoré sa vynárajú zo zelených dolín.

Po príchode si dávame pivo. Pivo chutí a šnicle sú veľké. Sme spokojní.

PRVÝ DEŇ

Prvý deň na chate sme naštartovali borovičkou a raňajkami. Počasie je ideálne a dnes máme v pláne zdolať prvú ferratu- Madonnen-Klettersteig B/C.

Ferrata sa skladá z dvoch vrcholov - Grosse Gamswiesenspitze a Kleine Gamswiesenspitze. Prvá časť ferraty, vedúca k prvému vrcholu, je príjemná. Svieti slnko (miestami až pripeká). Cesta je pekne istená, príjemná, hravá. Striedajú sa tam vzdušné miesta a môj obľúbený „mostík“.

Na mostíky mám osobne slabosť, ale o tom niekedy inokedy. Tento mostík bol v pohode, baby na mňa kričali, aby som spravila lastovičku. Možno niekedy nabudúce.

Z prvého vrcholu sme sa presunuli k začiatku druhej časti. Druhá časť ferraty je platňa, s veľmi peknými stupmi a chytmi.

Zostupová cesta až taká pekná nebola, bola strmá. V niektorých miestach sme neboli istení (nie, že by tam istenie nebolo, len sme si už zložili sedák s pocitom, že cesta dole bude v pohode. Nebola). Celý čas sme mali slnečné počasie. Deň sme zavŕšili chladným osviežením v plese a dali si dobré pivo. Rozhorúčení a spálení sme si večer oddýchli a plán na ďalší deň bola ferrata Laserz – Klettersteig- D.

DRUHÝ DEŇ

Ráno sme štandardne začínali dezinfekciou v podobe poletujúcich ploskačiek po izbe. Raňajky a hor sa na ferratu, z ktorej som popravde nezdieľala také nadšenie ako ostatní. Šípila som, že toľko radosti ako deň predtým nezažijem.

Ferrata sa začínala blízko našej chaty Karlsbader Hütte. Táto ferrata vedie kolmou stenou. Už na začiatku som mala menšie problémy, nepamätám si presne čo to bolo, lebo môj mozog negatívne zážitky po čase vytesňuje. :)

Bolo tam veľa vzdušných miest a pomerne dlho vertikálne vedená ferrata. Človek si síce zalezie, ale ku koncu som už bola dosť vybáta, unavená a vzhľadom k jednotvárnosti cesty som sa tešila na koniec. Samozrejme, môj Juraj to so mnou zvládol až do úspešného konca, aj keď poslednú tretinu cesty som už nekomunikovala.

Výhľady boli úchvatné. Prišli sme chatu a poobede prišla búrka. Čas sme si spríjemnili hraním kariet, hier a jedením gumových medvedíkov.

ODCHOD

Pobalili sme sa, rozlúčili s chatou a tentokrát sme sa vybrali širokou cestou, ktorá viedla až na parkovisko. Aj keď sa nám odchod trošku vzdialil kvôli výmene vybitej baterky v aute, tímovo sme to všetko v hustom daždi ustáli a zvládli a šťastne sa dostali domov.

Boli to super zorganizované dni vďaka Evke a strávené so skvelými ľuďmi.

Ako ja len mám takéto dni rada. Ďakujem! Deni