Nedelny skialp
Záznam z akcie
Po veselom sobotnom večeri bolo ranné stávanie krušné. Pri posledných sekundách boja s raňajkami už pípal mobil, Čiki sa blížil. Po naložení všetkých vecí a palíc do auta sme vyrazili do Vrátnej. Rannú náladu nám samozrejme osviežili naše cesty – jednak zaplavené vodou, a rovnako aj už typické dopravné javy na diaľnici po Trnavu. Deň sa vydaril pekný, až bolo priteplo. Vďaka svižnej jazde sme už o 2 hodiny stáli na parkovisku vo Vrátnej pod lanovkou.Čiki neveriacky pozeral na neznámy terén a hlavne sa dobre poobliekal, lebo sme išli šliapať v tieni. Už o pár minút sa z nás lialo na zapekacej zelenej do Snilovského sedla. Sneh bol trochu podivný s ľadovou intarziou, a tak sa nám zavše pošmýkalo. Po slabej hodine sme už mali za sebou lesnú časť cesty a vyšli sme na hoľu pod lanovkou. Tu bol terén tvrdší a šmýkalo sa viac. Počasie a športový elán však poľahky prekonali hrboľatý ľad po ratraku. I tu sa zrazu sčista-jasna objavil strýco s bradou, pätku zdvihnutou až „do červenéch,“ ktorý zadelil neľútostné tempo. Napriek snahe nás s prehľadom obehol ako gaštanov. Postupne bol terén stále tvrdší, Čiki si 400m od chaty spomenul, že môže použiť mačky na viazaní.
Sen o polievke na konečnej stanici lanovky sa rozplynul, keď sme zbadali davy v interiéri. Zložili sme sa preto v chodbičke, bol prítomný aj povestný delostrelecký granát čaju. Človek by si povedal, že automat na pamätné mince nikto nepoužíva, ale darmo, chvíľu po tom, ako sme sa ta zložili, sa pri ňom začali zhlukovať ľudia. Vyrazili sme smerom na Chleb, niektorí aj na túto krátku pasáž zdvíhali pätky, ts ts. Ukazálo sa, že zjazdy s pásmi a odopnutými pätkami na poloľade majú svoje čaro. Človek si navyše mohol vybrať, či ide cez kamene, alebo po kraji preveja, takže aspoň to bolo fér. Obligátne fotopauzy boli časté, veď horoklubácke akcie sú väčšinou obdarené víchricou. Bolo vidno všetky okolité pohoria, Choč, Stoh, Kubínsku hoľu a iné dominanty. Po pár zjazdoch sme boli onedlho na Poludňovom grúni. Aj keď som sa snažil, neprehovoril som Čikiho na Stoh a svahy na východ boli obťažkané prevejmi a vankúšmi. Zostali sme teda pri pôvodnom pláne a zišli na Chatu na Grúni. Celkom pekný svah, akurát bubnov trochu viac, ako bolo treba.
Po posilnení na chate sme zamierili na žltú značku, aby sme zišli k autu. Cestičky tohto typu mám z duše rád. Chodník široký 0,5-1m, skoro stále z kopca. Navyše sme tam stretali chodcov a brzdiť sa takmer nedalo. Našťastie sme už po 10min mali chodník za sebou, smerovník udával 30min. Pri aute sme si začali uvedomovať, aké pekné počasie a vydarenú túru nám nedeľa ponúkla. Vyšlo to ideálne, škoda len, že sme sa nemohli o pekné zážitky podeliť s ďalšími.
Cestou domov sa opäť ukázala šoférska kultúra blavákov, Čiki si zameditoval pri tankovaní, ale nakoniec uspel. Sŕkajúc hnusnú kávu z pumpy sme síce hromžili na vodičskú demenciu pred nami, no o dobrú náladu sme sa okradnúť nenechali.
Na záver pár čísel:
Začiatok túry 11:10 – Snilovské sedlo 12:40 – Chata pod grúňom 15:30 – Parkovisko 16:15
-hajo-
(fotky dodá Čiki)