Skialp vikend

Skialp vikend

Záznam z akcie

Z dôvodu nedostatku ľudí do Zuberca, ktorým touto cestou ďakujem, sme s Čikelom rozmýšľali čo s víkendom. Kvôli týmto ľuďom, ktorým ďakujem aj za skoré vstávanie, sme sa nakoniec rozhodli na otočku vybehnúť na Ďumbier. Bola síce ponuka prespať u hipster dievčat čikelovho veku (ktoré doteraz neviem ako vyzerali, keďže som z nich videl asi 1/100 tváre, zvyšok zakrývala čiapka a okuliare) alebo u ešte tajomnejšej skupinky sestričiek v Tatrách, ale lákadlo sprchy a vlastnej postele bolo silnejšie. Cesta ubehla tradične v príjemnej atmosfére a pomerne rýchlo sme boli na Trangoške. Bolo to divné, keďže sme celý čas šli na spotrebu a málokedy rýchlosť prekročila 200km/h. Po klasických zmätkoch pri parkovaní sme našli parádny flek na lade. Samozrejme sme sa veľmi čudovali, keď po chvíľke sa zabrzdené auto začalo šmýkať dole briežkom. Preto sme sa v rámci šuchtavosti niektorých účastníkov rýchlo pobalili a vyrazili, dúfajúc, že auto nájdeme aspoň približne na svojom mieste. Pohodové tempo kazilo iba nezvyčajne prekrásne počasie a príšerne teplo, pri ktorom som sa scvrkol aspoň o dve veľkosti. Našťastie po vyzlečení do krátkeho sme už chytro dobehli k chate MRŠ, kde sme sa radšej osviežili, pri pohľade na davy stúpajúce na Ďumbier. Postupom času sme sa však aj my pridali do kolóny. Za necelú hodinku sme stáli na vrchole, ktorý samozrejme po našom príchode sa zahalil do mrakov. Tak sme si aspoň vychutnali jedlo do našich žiadoniacich žalúdkov, spravili zopár foto a pustili sa do lyžovania pomedzi kamene smerom na Chopok. Lyžovačka to bola pekná avšak krátka. Za chvíľku sme už zase nahadzovali pásy. Hneď prvé kroky prezrádzali, že nie je všetko s kostolným poriadkom. Nohy stuhli a nie a nie ich rozhýbať. Po ceste do toho ešte prišli ozývajúce peristaltické pohyby, nútiace zatínať moje obe polky. Našťastie ani Čikel už nebol v najsvižnejšej nálade a tak sme sa pomaly došuchtali na Chopok. Výstup nám prerušil iba pohľad do jedného pekne vysneženého žlabu, ale pobrali sme sa ďalej s úvahami ako by sme sa dostali naspäť hore. Z vrchola Chopku sme si dali tradične príšerný zjazd na Kamienku pomedzi skaly a náveje. V preplnenej chate sme sa zmohli iba na čaj, podaktorý aj zaslúžený dezert a v nemom úžase z miestnej skupinky lavínového kurzu sme sa račej pobrali dole. Zjazd bol podľa predpokladov kamenistý, rozrytý a pre nás čo sme toho tento rok veľa nezalyžovali dosť prerušovaný. Na záver pre naše veľké potešenie sme si nemuseli dávať posledné dva kilometre po asfaltke na Trangošku, ale dalo sa pekne cez les zlyžovať. Našťastie sme aj auto našli na relatívne svojom mieste aj s partiou príjemných podgurážených nepaštikárov z Pezinka. Cesta domou už bola len príjemnou banalitou s pocitom parádneho dňa na pásoch za nami.

Marek

A keďže teraz že vraj že fičia hashtagy:    
#Dumbier #Super #skimountaineering (ako by sa mal volať skialpinizmus správne) #Ďakujeme

Itinerár

Vyrazime cca o 7 z BA, smer Chopok juh, pokusime sa dosiahnut hreben a so stastim aj Dumbier.