Vápeč a okolie (Smolenice a okolie)

Itinerár Záznam z akcie Fotogaléria Účasť

Záznam z akcie

Jedného sobotného rána, síce v oklieštenej, ale populárnej zostave (traja tankisti a pes), vybrali sme sa na výlet na Vápeč. V duchu veselosti našich výletov bola hneď ráno silná poľadovica a víchrica, ale nás neodradilo ani veľké množstvo nabúraných áut ktoré sme cestou míňali. Vzhľadom na tieto fakty sme teda aspoň poľavili z pôvodného cieľa na nový, vrelo odporúčaný. A tak sa začal výlet na

Čelo a Veterlín


Po strastnej ceste sme dorazili k Smolenickému zámku, zbavili sme sa auta a rezko sme začali stúpať do Čertovho žľabu a ďalej do sedla Záruby. Za veselej vravy to zo sedla bol už len kúsok hore na Čelo. Na Čele nás už čakal výhľad – áno, naozaj nebola hmla, a samozrejme aj nejaký ten snack spoločne s vrcholovkou. Tu začalo byť jasné že vietor nás naozaj bude sprevádzať po zvyšok našej cesty, čo nám samozrejme pridalo na motivácii a poctivo sme preliezali každú skalu ktorú nám hrebeň podhodil (kto nevie o čo sa jedná, viz. mikrobouldering). Samotný hrebeň nebol príliš široký, jemne zasnežený s premrznutou zemou alebo skalným podkladom. Strmé zalesnené svahy po stranách si pýtali zážitkovú zostupku.

Na Veterlíne bol výhľad ešte o niečo krajší ako na Čele, samozrejme aj vietor ešte o čosi výdatnejší. Vrcholovú knižku sme poctili iba krátkou správou „FÚÚÚKA!!!“ a následne sme zvolili patrične výdatnú zostupku. Strmým, zalesneným, ale hlavne zľadovatelím svahom sme sa šmýkali skoro hodinu kým sme natrafili na značku. Tu sme oslávili úspech obedom a pokračovali sme smerom naspäť do sedla Záruby. Na druhej strane sedla sme objavili iný svet. Z ľadu bola voda, z vetra slnko a z hliny poriadne blato. No a tak sme sa ešte cestou k autu stihli poriadne zasviniť, aby sa o úspechu výletu nedalo vôbec pochybovať.

No a tak sme na výlete spoznali novú časť Karpát a odniesli sme si pekné zážitky, nový pokrik „FÚÚÚKA!!!“ a mokrého psa...


Tomáš