Vypustanie dusi

Itinerár Záznam z akcie Fotogaléria Účasť

Záznam z akcie

        V zozname plánovaných akcií pribudla jedna nová – Vypúšťanie duší. Letmo som ju prebehol, aby som získal akú takú predstavu, o čo asi pôjde, no nevenoval som jej zvýšenú pozornosť. V účasti svietilo jediné meno Marek. Ako sa termín blížil, Marek ma pozval, nech sa pripojím. Nuž začal som sa teda vypytovať. Postupne som sa dostal k informáciám ako: plánujeme odchod z bratislavskej hlavnej stanice okolo deviatej, cestou sa k nám pridajú ďalší cyklo nadšenci a komplet zostava sa vidíme v Trnave na stanici. Trasa je naplánovaná s niekoľkými zastávkami, z ktorých najhlavnejšia bola Katarínka a dokopy sme mali najazdiť niečo okolo 70km. Aj napriek na prvý pohľad chabej účasti, musím povedať, že nás bolo dobrých 30. Ja som bol len hosť a v inak zabehnutej partii som poznal Mareka a jeho rodičov.
        Panovala priateľská atmosféra, a po zoskupení všetkých členov, sa náš peloton vydal vpred novým zážitkom. Trnavou sme sa predierali vychádzkovým tempom, no netrvalo dlho a nechali sme ju za nami. Počasie bolo relatívne v pohode a aj tempo prijateľné vzhľadom na moju kondičku. Zhruba po 15km sme dorazili do Dolnej Krupej, v ktorej sme mali mať prehliadku kaštieľa. Ako nakoniec vysvitlo, kaštieľ je rezervovaný pre svadbu, a tak sme sa vybrali aspoň do parku, kde sa väčšina pofotila pri naozaj ukážkovej sekvoi. Okrem pekných záberov sme si odniesli aj dobre zablatené tenisky, ktoré sa kvalitne šmýkali z pedálov. Cestou z parku sme stihli zakričať svadobnému páru zopár „povzbudivých“ slov: „prečo si to robíš ?“ Po neabsolvovanej prehliadke sme ušetrili čas, a tak padol návrh, „Krčma“. Nebolo treba prejsť veľa km aby sme narazili na obstojne vyzerajúcu reštauráciu, ktorá ale mala otvárať až o pol hodinu. Vzhľadom k hojnému počtu si to majiteľka rýchlo rozmyslela aj za cenu kvalitne zablatenej podlahy, miestami kobercov. Po malom občerstvení sme pokračovali v trase, ktorá viedla cez Hornú Krúpu, nasledoval Naháč a konečne náš vytúžený cieľ Katarínka. Cesta bola členitá, často sa striedalo stúpanie s menej častým klesaním a možno som sa do tých kopcov nemusel až tak ponáhľať, ale nebudem predbiehať. Po rýchlom občerstvení nás privítala sprievodkyňa, ktorá nám poukazovala a povysvetľovala históriu Katarínky. Príjemnú prezentáciu sme ukončili dobrovoľnou zbierkou na podporu tohto očarujúceho miesta. Ušlo sa nám pár slnečných lúčov, ktoré ale v tomto období, už neboli až tak hrejivé. Skupinová foto na záver a môžeme ísť. Väčšina sa rozhodla pre tú istú cestu, akou sme prišli, no nám s Marekom to nedalo a chceli sme vyskúšať niečo iné. Zvolili sme teda lesnú cestu po značke, ktorej farbu si už bohužiaľ nepamätám, ale poviem vám, že ten začiatok bol teda kvalitne strmí. Po úvodnom úseku sme si už vychutnávali zjazd lesom, ktorý nebol zas tak mokrý ako sa domnieval zvyšok skupiny. Pred Naháč naša skupinka dorazila síce prvá ale so stratou dvoch členov, čo je pri celkovom počte 5 celkom dosť. Za nedlho k nám dorazila aj druhá skupinka a chvíľu na to aj dvaja stratení. Mohli sme teda pokračovať smer Horné Dubové, Dolné Dubové, Špačince a Trnava.
        Táto cesta už nebola ani tak členitá, no silnejúci vietor a nedostatok síl mi dávali pekne zabrať. Myslím, že to na mne bolo značne vidno, pretože Peťo s Katkou mi ponúkali kadečo na vzpruženie. Nakoniec sa mi podarilo doraziť do Trnavy, za Peťovej podpory a s vidinou dobrého jedla v nejakej reštaurácii, ktorú som mal mimochodom už na začiatku akcie. Trocha nás tlačil čas, keďže náš posledný vlak odchádzal okolo siedmej a obslúžiť tridsiatku ľudí vyzeralo byť zo začiatku celkom náročné, no všetko sme to nakoniec stihli. Aspoň na chvíľu sme vymenili sedanku bicykla za pohodlnejšiu, vlakovú sedačku. Myslel som, že 70-ka nebude až taká náročná, no napriek tomu som sa po rozlúčení s Vnukovcami na hlavnej stanici, pustil dolu kopcom s pocitom príjemne stráveného dňa.

Tomáš S.