Veľkonočný pochod

Itinerár Záznam z akcie Fotogaléria Účasť

Záznam z akcie

Veľkonočné sviatky v plnom prúde, jar, hádam za dverami, tak sme sa rozhodli poprechádzať v krásnom pohorí Inovca. Trasa bola jasná, účastníci tiež : Žaba, Marek, Mirko, Hajo, Katka a mohlo sa vyraziť v skorých ranných hodinách.

Zlatno sme našli rýchlo aj červenú značku smerom k Veľkému Tríbeču. Po stopách miestnych sme sa prepletali lesom. Cesta občas pripomínala známe a povestné skratky, ktorými chodíme po svete. Našli sme aj pramenitú studničku a posilnení jej vlažnou vodou sme sa vyštverali na vrchol a dali vytúžený obed a vrcholovku. Spravili foto skupiny, lebo prenádherné panorámy nebolo vidieť. Veľký Tríbeč sa zdal ako maličký vrchvôlček, ale dal zabrať, nekonečné stúpanie nám robili obrovskú dieru do žalúdka.

Posilnení obedom a narodeninovými škvarkami a, nie najobľúbenejšou, čokoládou od Milky (jahodová) sme postupovali ďalej po hrebeni až na Malý Tríbeč. Cesta bola náročná, sneh miestami až po pás. Pomaly sme sa prešlapávali cez hrebeň, a naozaj a do písmena cez hrebeň. Traverzovali sme vrchol kopca a ani sme o tom nevedeli. Prešliapavali snehové vlny naviate za krásnych jarných dní. Cesta, ktorá mala trvať hodinu a pól sa natiahla skoro na dve hodiny, tak sme došli zmordovaní a trochu aj znudení na rázcestník so žltou a pomaly sme sa vydali smerom dole.

Plán zahŕňal aj prehliadku hradu. Plány boli stavať snehuliaka na hrade, ale nešli sme ho pozrieť,lebo kolená vyťahané od hlbokého snehu a nohy boľavé presvedčili o rýchlej ceste dolu.

Pri aute bola posila na cestu domov, požužlali sme prekvapivo mäkký kaleráb. Môžeme si na naše kontá pripísať ďalšie zdolané vrcholy a zapísať kilometre čo sme prešli. Prekvapivo a historicky sme nezablúdili, cestu sme zbytočne nepredĺžili či naopak, naozaj vydarený Horoklub výlet.

Žaba