Zimný prechod Malej Fatry

Itinerár Záznam z akcie Fotogaléria Účasť

Záznam z akcie

Prológ
Z plánovaného skialpu pod Heukuppe pre nedostatok snehu vzišiel nový plán – zimný prechod v Malej Fatre. Osobne som sa veľmi tešil na svoje prvé skialpové zážitky, ale počasiu nerozkážeš. Plán bol teda nasledovný: prejsť z Chaty pod Suchým na Chatu pod Chlebom a po zhodnotení zostatkovej sily zvoliť zostupovú cestu.

1. Deň
Z Bratislavy sme naskočili na IC-čko do Žiliny, kde sme prestúpili na vlak, ako som sa neskôr dozvedel dvojposchodový, ktorým sme sa prepravili na Strečno. Za jemného mrholenia miestami prechádzajúceho do dažďa sme sa približovali k Chate pod Suchým. Cestou sa k nám pridal miestny chlpáč, pes č. 1. Terén bol nenáročný, miestami sneh, ktorý s narastajúcou výškou pribúdal. Ak ma pamäť neklame, príchod na chatu bol okolo 15tej. Doplnili sme energiu pri čaji s rumom (osobitne) a dotlačili zvyšné miesto v žalúdku koláčmi, vývarmi a inými miestnymi dobrotami. Na izbe okrem nás nebol ubytovaný nikto ďalší, od čoho som si osobne sľuboval dobrý spánok.

2. Deň
S tým spánkom nám to nevyšlo aj napriek výdatnej snahe všetkých členov rozpovedať rozprávku, podľa vlastného vkusu. Prebúdzame sa teda zlámaní a s pocitom, že sme prví hore. Balenie vecí do ruksaku budem musieť ešte dotrénovať, aby som spĺňal časový limit stanovený zvyškom nášho družstva. Po kvalitných raňajkách (praženica a chlebský tanier) sme vyrazili na cestu. Počasie opäť nechcelo spolupracovať a predpovedaná teplota mala byť okolo -16°C s nárazovým vetrom o rýchlosti 90-100km/h. Prvý vraj najnáročnejší výšvih nás čakal hneď na začiatku. Suchý vrch sme dosiahli relatívne v pohode a pokračovali ďalej na Biele skaly. Na hrebeni sa začína zhoršovať počasie a pomaly, ale isto sa napĺňa predpoveď počasia. Vietor nám znepríjemňuje našu púť, fúkajúc nám ľadové kryštáliky do tváre. Preukázal ale aj svoju užitočnosť pri vyfúkavaní neustále tečúceho sopla rovno z nosa! Začínam mať toho dosť a miestami si robím prestávky snáď každých 20 krokov. Nasleduje moja otázka: či na Chatu pod Chlebom ideme cez Kriváň... mal som na mysli či nie je aj iná, rýchlejšia a menej bolestná alternatíva. Nabudúce si dobre rozmyslím, ako budem formulovať svoje otázky. Z Malého Kriváňa sme postupovali sedlom Bublen, pričom celú cestu nám robila spoločnosť hmla a fujavica. Míňame Pekelník, kde dostávam cenné rady ako neprepadnúť dolu snehovými prevejmi. Moja rýchlosť je porovnateľná s pohybom minútovej ručičky na hodinkách, aspoň tak som to vnímal. Cestou na Veľký Kriváň dostávam kŕče a dúfam, že chatu uvidím čoskoro. Na vrchole odmietam aj posilnenie z ploskačky... Situácia bola fakt krutá, snáď len na pár sekúnd sa pretrhli oblaky a videli sme tak Martin z najvyššieho vrchu Malej Fatry. Konečne prechádzame Snilovským sedlom, z ktorého je to vraj do cieľa už len kúsok. Teraz už skutočne trpím a v duchu preklínam cestu ktorá miestami klesá a na moje počudovanie zase stúpa. Prečo??! Veď už zostupujeme ku chate už to nemôže stúpať... samozrejme triezvo zmýšľajúcemu by to ako stúpanie ani neprišlo. Konečne stojíme pred chatou a zachytávame náš výzor po 4 hodinovom šliapaní vo víchrici. Rýchlo sa ubytujeme, aby sme mohli pozhadzovať mokré veci a zasadneme k stolu. Tentoraz už máme niekoľko spolubývajúcich. Na veľké počudovanie sme ale zaľahli snáď ako poslední.

3. Deň
Po trochu lepšej noci ako bola tá predošlá sa vyberáme na raňajky. Väčšina už z chaty odišla a my si vyberáme alternatívu pre zostup. Konečne sa počasie umúdrilo, a doprialo nám zaslúžený výhľad. Hneď sa šliape lepšie. Vraciame sa do sedla, kde zisťujeme, že napriek nulovej oblačnosti víchrica pretrváva. Nezdržujeme sa teda dlho a pokračujeme vo výstupe na Chleb, odkiaľ mi ukazujú Poludňový grúň. Tu máme v pláne začať zostupovať. Cesta je podstatne menej náročná ako včerajšok a tak dosahujeme Poludňový grúň bez problémov. Pri zostupe stretávame pár nadšencov na pásoch a tiež kolegyňu. Zostup pod lanovkou mi ide pomalšie, no dolu ma čaká zvyšok tímu aj s kofolou, za čo som vďačný. Pokocháme sa zapnutými snežnými delami, údajne v +6°C a vydáme sa po modrej značke. Na parkovisku pri vlekoch zisťujeme, že najskorší autobus ide až o hodinu a v preplnenom stredisku sme nemali chuť sa nikde zložiť. Navrhujem preto skúsiť stopovanie. Netrvalo dlho, a aj napriek nášmu počtu 4ks nás jeden dobrodruh zviezol do Terchovej, kde nám asi o 5 min prišiel spoj do Žiliny. Kúpili sme lístky na vlak a v miestnej reštaurácii zjedli neskorý obed.

Epilóg
Vzhľadom na to že to bol môj prvý prechod a podmienky boli také, aké boli, odnášam si pekný pocit zo spoločnej „expedície“.

Tomáško

PS: fotodokumentácia žaba