Skúsime si feraty

Itinerár Záznam z akcie Fotogaléria Účasť

Záznam z akcie

V sobotu sme šli do Rakúska, poniektorí vyskúšať si feratu po prvý krát,
takže bolo super, že sme sa mohli niečo priučiť od skúsenejších horoklubákov.
Myslím, že táto akcia vyšla úplne super - veď posúďte sami:

Hneď ako som ráno dorazil na Račianske mýto mi bolo jasné, že som na nesprávnom
mieste, keďže som Bizona ani Tomáša nikde nevidel. Po krátkom telefonáte zisťujem,
že čakajú pri fontáne, kde sa o malú chvíľku aj vítame. Nasadáme do auta a
vyrážame po Tinku, ktorej sa podarilo zavolať nám práve v momente, keď sme
zaparkovali u nej pri vchode.

Podľa plánu prichádzame na pumpu v Jarovciach pár minút pred pol ôsmou ráno.
Zaparkovali sme vedľa Matíkovho auta a vítame sa aj so zvyškom osadenstva. Tomáš
s Bizonom si ešte našli čas prekvapiť Haja a odovzdať mu darček k narodeninám.

Počas asi hodinu dlhej cesty po diaľnici sme nechápali spôsob jazdy
niektorých rakúskych motoristov. Prečo jazdia vľavo a pridávajú, keď ich človek
predbieha, možno nevedeli ani oni sami. O to sme boli radšej, keď sme konečne
zišli z diaľnice a otvoril sa nám bližší pohľad na hory, ktoré sme už i tak
obdivovali z diaľky.

Dorazili sme na koniec cesty, kde už sa nedalo ísť autom ďalej. Bolo asi deväť
hodín a toto miesto už bolo obsypané autami zo susedných štátov. Slovenské, české,
maďarské a stále prichádzali ďaľšie. Po krátkej pauze nám Tomáš porozdeľoval
výstroj, čo zobral z klubovne, a vyrazili sme po značke smerom do kopca.

V lese sa išlo príjemne a občas sa cez stromy naskytávali pekné výhľady na kopce. Priebežne
sme sa obiehali s daľšou skupinkou, ktorá si to mierila na rovnakú feratu ako my.
Na chvíľku sme sa zastavili na občerstvenie pri prameni v lese, no keď za nami
dorazila iná, veľká, skupina ľudí, Hajo rázne zavelil, že vyrážame.

Aj tak nás pri ceste k ferate predbehli na mieste, kde Hajo trocha zneistel a
vybehol hľadať začiatok feraty niekde za prvú skalu na začiatku suťoviska. Keď
nás predbiehali, poradili nám, že začiatok feraty je trochu ďalej po chodníku,
kade sme sa aj rovno vybrali.

Dorazili sme k začiatku feraty, kde čakali nejaké skupiny pred nami. Boli sme
pod skalou na ktorej bolo veľa ľudí, tak sme si hneď dali prilby. Až doteraz
som nemal príliš predstavu čo ma čaká, no keď som sa pozrel hore a videl
kade pôjdeme na vlastné oči, bolo to jasné - bude to super zážitok.

Po krátkej pauze na jedlo a pitie sme sa nahodili do sedákov, pridali feratové
sety, natiahli rukavice a prešli pár metrov na koniec fronty pri štarte.
Následovala krátka inštruktáž a boli sme pripravení vyraziť.

Prvých pár metrov mi chvíľu trvalo, než mi doplo, ako sa mám pohybovať, no
potom už to išlo v pohode. Lenže v tom sa stalo niečo, čo ma prekvapilo. Lano
zrazu skončilo a bolo treba zase čakať, tentokrát na rebrík. Ale v dobrej
spoločnosti v peknom prostredí na horách som sa ani pri čakaní nenudil.

Postupne sa striedali ľahšie aj ťažšie úseky feraty, z ktorých sa mi najviac
páčil asi úsek, kde bolo treba ísť priamo hore medzi dvomi skalami. No páčilo
sa mi celou cestou hore. Oveľa príjemnejšie je ísť v turistických topánkach,
ako liezť po skale v lezkách, ktoré tlačia na nohy. Než sme sa nazdali, boli
sme na vrchnom konci feraty a pretože už začínalo pršať, pobrali sme sa hore
na vrch kopca ku krížu. Tam sme si spravili skupinovú fotku.

Odtiaľ sme potom vyrazili naspať dole a potom smerom na Neue Seehütte. Tomáš, Matík a
Bizon sa cestou vybláznili so snehom, z ktorého tu ostalo ešte po zime pár
fliačikov v kosodrevine. Ukázalo sa, že česká skupina, ktorú sme stretli pri
chate sa venovala obdobnej činnosti.

Po občerstvení na chate sme vyrazili opať kúsok spať, no tentokrát sme zahli
dole cez suťovisko. Až tam som pochopil, čo chalani mysleli tým, že pôjdu dole
ako motorky. Nechápal som, ako to zbehli tak rýchlo, bolo ich len vidieť v diaľke.

Cez suťovisko sme sa dostali opať ku štartu feraty, odkiaľ sme vyrážali ráno.
Dali sme si krátku pauzu a vyrazili cestou k autu späť presne tou cestou ako
sme sa dostali sem. Po príjemnej ceste dole sme sa rozlúčili a obe autá vyrazili nezávisle
na sebe domov. Cestou späť som na diaľnici riadny kus cesty prespal. Asi preto,
že som skoro ráno vstával, lebo tento výlet mi prišiel fyzicky nenáročný.

Celkovo sa mi veľmi páčilo a vidíme sa snáď čoskoro pri ďaľšej akcii,
__47