Dajme Alpy

Itinerár Záznam z akcie Fotogaléria Účasť

Záznam z akcie

Aj tento rok s takmer už tradíciou sme sa vybrali na začiatku novembra do Alp.
Avšak tento rok bola nakoniec akcia z veľa strán netypická, aj keď zase v niečom až moc :)

Plán bol z nedeľného rána vyraziť, aby sme stihli ešte sa aj niekam prejsť a vrátiť sa až v utorok večer. Avšak už začiatočný plán bol narušený. Keďže podaktorí účastníci sa nedokázali pobaliť a zase podaktorí došli s hodinovým meškaním len domov. Našťastie sa nám podarilo aj cez všetky prekážky okolo 9 vyraziť z Bratislavy a po pokojnej ceste sme pred 1 už stáli na druhom parkovisku (výber jednohlasne padol na toto parkovisko po zistení, že je o kilometer bližšie k chate a o 20m.n.m. vyššie) pre výstup na chatu Prielschutzhaus. Keďže chaty v tomto období sú už zatvorené, tešili sme sa na pekný a prázdny winterraum, strach nám len robilo jedno české auto na parkovisku. Svižným tempom sme prekonali rovinatú časť údolia a ocitli sme sa v uzavretej kulise vysokých skalnatých stien. Práve jednou takouto stenou viedla aj cesta k chate na asi o 600m.n.m. vyššie položený prah zrázov. Postupne sme radou serpentín pomedzi skaly a zrázy prišli k stožiarom lanovky schovaných v lese už za skalným zrázom a za skoro tri hodiny konečne tesne pred zotmením na chatu. Na naše sklamanie,  bol wintrraum plný a otvorený druhý starý winterraum sa nám nájsť nepodarilo. Čakali sme ako sa teda všetci pomestíme. Našťastie niektoré partie Čechov sa rozhodli ísť ešte večer dole a tak sme zostali na chate s jednou fajn partiou Čechov a dvoma pármi, ktoré moc zhovorčivé neboli. A dokonca sa nám ušli aj postele. Večer sme zavŕšili pri praskajúcom ohni a veselej vrave tešiac sa na krásne ráno, čo predpovedala aj parádna hviezdna obloha.

Nasledujúce ráno, aj keď po ťažšom vstávani, sme sa zobudili do krásneho rána. Po rýchlych raňajkách sme sa vymotali z chaty a vyrazili na pochod k vrcholu Großer Priel 2.515m vysokému a zároveň najvyššiemu vrcholu pohoria Totesgebirge. Cesta spočiatku viedla stúpajúcim traverzom pomedzi kosovku. Neskôr sa cesta rozdelila a my sme sa vydali strmo hore dolinou po suťovo-snehovom chodníčku. Kulisu dotvárali mohutné vápencové steny vôkol celej hradby pred nami.

fotky - ťahajte fotky dokiaľ sa dá. Sú tam len do konca novembra.

-Bizon-